22. 10. 2009
Vážený pán profesor,
jedna vec pre mňa stále zostáva záhadou: ako sa má rozumne zachovať dnešný človek, ktorý je vystavený brutálnemu prílevu viac i menej dôveryhodných informácií? V Reflexe číslo 16 sa písalo o tom, že dnes je pravdepodobnosťou atómového útoku oveľa vyššia ako za čias trebárs tzv. "studenej vojny". Desivé. Slovenský denník priniesol správu holandskej tajnej služby, že džihádisti na území Holandska sa aktivizujú, a že hrozí teroristický útok. Môže a nemusí to byť pravda. Veľká Británia označila Chorvátsko za krajinu, v ktorej môže dôjsť k teroristickým útokom. Chorvátov to pobúrilo, označili takúto informáciu za lož, a hneď vystríhali svojich občanov pred tým, aby cestovali do Británie, vraj tam hrozia teroristické útoky. Aj správu holandskej tajnej služby môžem označiť za lož tak, ako to urobili Chorváti s Britmi? Alebo sa ňou mám vážne zaoberať? Nechodiť na ulicu? Lebo vyjsť na ulicu by znamenalo cynické ignorovanie hrozby. Takže veriť alebo neveriť tlači? Pasívne čakať, kde to buchne? Podniknúť asi nemôžem nič - tak ako väčšina. Ale potom načo nás informujú, keď aj tak sme bezmocní? Poďme ďalej. Ekológovia strašia globálnym otepľovaním. Odporcovia tejto teórie zas tvrdia, že teplo občas síce býva, ale nie je isté, či zmeny spôsobuje človek. A potom je tu skupina, ktorá hovorí o tom, že sa blíži malá doba ľadová. Ešte lepšie sú správy z ekonomiky. Jeden deň sa píše, že kríza dosiahla dno a začína oživenie. Druhý deň napíšu, že mýlili sa, že nasleduje veľký prepad a bolestivé, priam nepredstaviteľné obdobie. V jeden deň banky vykazujú úžasný profit, ale na druhý deň zas veľké straty. Môže to tak byť, lenže správy v novinách sú písané skratkovito, polovičato, tak aby vyvolávali hystériu, takže nikto presne nevie, čo sa vlastne deje. Takže je asi niekoľko možností: buď je všetok ten chaos, všetka tá hektika, ktorá sa na nás valí z médií pravda, alebo je to kopa dezinterpretácií, manipulácií a lží, alebo je to súčasne pravda aj klamstvo. Nie je desivé žiť vo svete, v ktorom prebieha masívne zmätenie triezvosti a jasného úsudku? Mám už cez štyridsať a keby som chcel mať dieťa, veru neviem, že do čoho som ho priviedol? Ako s týmto všetkým má človek žiť? Má si to všetko nevšímať a venovať sa radšej kvetinám v záhrade? Lenže prípadný útok by mu zničil celoživotnú prácu - tak má zmysel sa do niečoho púšťať? Veď súčasnosť je kolosálnym výsmechom akejkoľvek ľudskej ambície.
Pozdravujem vás a želám všetko dobré
Peter z Holandska
Současný globalizovaný a mediální svět skutečně přináší dilemata, o kterých píšete. Ale každá epocha měla své útrapy. Napichovaly se hlavy na kůly, v neděli se na náměstí popravovalo, většina dětí umírala v předškolním věku, flagelanti se bičovali na ulicích, upalovaly se čarodějnice a duchovní vůdci hlásali příchod konce světa. Hysterie se šířila ústním podáním sice pomaleji, ale za to s větší pozorností. Přes to přese všechno lidstvo přežilo a objektivně se mu daří stále lépe, což se dá doložit. Tak se moc netrapte, věnujte se hlavně těm kytičkám, a to přes to, že je může nějaký teroristický útok zmařit: no a co? Nebyly před tím, nebudou potom. A pokud jde o média, vždycky to bylo „Dichtung und Warheit“ , což pochází od Goetha, a to už je hezky dávno. A pokud se ráno příliš brzy budíte a nemůžete dospat, zkuste kontaktovat odborníka, zda se nejedná o depresi. Po jejím případném přeléčení se i veškerá tíha světa může překvapivě vypařit.